Toggle Tags

Tagcloud navigation

Just click according to your interests - the bigger the word, the more information available!

Tags:

Čičmany © www.pmza.sk, Anna Kucharčíková

//// Slovensko

Skanzeny na Slovensku

Návšteva skanzenu vás na chvíľu vráti do čias, keď bolo všetko... Jednoduchšie? Nuž, navštívte niektorý slovenský skanzen a uvidíte sami. 

 

Kto sa chce dnes rýchlo zoznámiť s tradičnou kultúrou v navštívenej oblasti Slovenska, určite by mal vyhľadať skanzen. Sústreďuje na jednom mieste zväčša pôvodnú drevenú ľudovú architektúru, ktorá by inak rýchlo zanikla. Myšlienka múzea v prírode sa zrodila vo Švédsku, a to ešte v roku 1891, keď do parku Skansen v Štokholme sústredili 150 historických budov z celej krajiny.

Skanzeny Vlkolínec a Čičmany – slovenské ľudové klenoty

Najznámejší skanzen na Slovensku je zrejme Vlkolínec, no na rozdiel od väčšiny iných skanzenov, múzeum v prírode tvorí pôvodná dedinská zástavba. V obci so štyridsiatimi drevenicami zo 16. až 19. storočia žije dnes dvadsať stálych obyvateľov. Ľudový klenot v prekrásnej prírode bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čo celkom prirodzene vyvolalo o skanzen zvýšený záujem. Najmenej sa z toho radujú asi pôvodní obyvatelia. Mnohí turisti si totiž myslia, že súčasťou múzea je každá drevenica, a tak sa neraz objavia v kuchyni nič netušiacich domácich. Podobným skanzenom je na Slovensku i obec Čičmany, ktorá je vyhľadávaná i pre neopakovateľnú bielu ornamentálnu výzdobu na drevených stavbách (na obrázku). Biele linky geometrických ornamentov majú zrejme svoj pôvod v magických obradoch a údajne mali chrániť obydlie pred nečistými silami. Obec niekoľkokrát vyhorela, posledný ničivý požiar, pri ktorom zhorela takmer polovica dediny, sa rozhorel v roku 1921. Aby Čičmany nadobudli po požiari čo najskôr pôvodný charakter, usporadúvali sa súťaže vo výzdobe domov. Odborníci sa však z toho netešili, pretože to negatívne ovplyvnilo pôvodný výtvarný prejav.

Banícke skanzeny

Ďalšou unikátnou pamiatkovou rezerváciou je banícka osada Špania dolina. Skanzen tvorí súbor baníckych domov a pozostatky banskej činnosti, turisticky atraktívne je i miestne múzeum s čipkárskou expozíciou. Skanzen s baníckym zameraním je aj v Banskej Štiavnici, ide o expozíciu Slovenského banského múzea. Okrem technických pamiatok je skanzen vyhľadávaný i pre možnosť sfárať do starej bane a porovnať historické a súčasné spôsoby ťažby rudy. Navyše samotné mesto Banská Štiavnica je ďalším architektonickým skvostom, ktorý si našiel miesto na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. O význame tohto starobylého baníckeho mesta v srdci Európy svedčí i jeho návšteva cisárom Františkom Lotrinským v roku 1751. Hornonitriansky banský skanzen zaujme interaktívnym prerozprávaním príbehu fárajúceho baníka. Jazda banským vláčikom do bane a audiovizuálne efekty umožnia precítiť atmosféru na vlastnej koži.

Skanzen v Starej Ľubovni – stredovek naživo

Turisticky atraktívnym miestom je skanzen v Starej Ľubovni. Súbor stavieb drevenej ľudovej architektúry sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hradu Ľubovňa. Najvzácnejším exponátom tohto skanzenu je drevený grécko-katolícky Kostol sv. Michala Archanjela z Matysovej z roku 1883. Ikonostas pochádza z polovice 18. storočia, vzácny obraz Bohorodičky v oltárnej časti je ešte starší, pochádza zo 17. storočia. Veľká hradná renesančná pevnosť, týčiaca sa nad skanzenom, sa preslávila početnými kráľovskými návštevami a v 17. storočí tu boli takmer šesť rokov uschované poľské korunovačné klenoty pred švédskymi vojskami. Určite nezabudnuteľným zážitkom je návšteva stredovekého vojenského tábora v podhradí, po celé leto sa tu dá stredovek prežiť na vlastnej koži.

Ďalšie skanzeny Slovenska

Na Slovensku nájdeme v súčasnosti tridsať prírodných múzeí. Najväčším skanzenom na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine, je v ňom sústredených 129 obytných, hospodárskych a sakrálnych objektov. Skanzen predstavuje ľudovú architektúru Oravy, Liptova, Kysúc a Turca. Na východe Slovenska ponúkajú prehliadku drevenej architektúry aj skanzeny v Humennom a v Bardejove. Čaro ukrajinsko-rusínskej kultúry približuje skanzen vo Svidníku. Spomenúť treba aj habánsky dvor vo Veľkých Levároch z roku 1592, goralské usadlosti v Osturni a v Ždiari, drevené zrubové domy v Podbieli, či unikátne a dodnes obývané skalné obydlia vytesané do vulkanickej horniny v Brhlovciach. Údajne mali slúžiť ako skrýše počas tureckých nájazdov, no využívajú sa predovšetkým ako hospodárske priestory. Miestnosti v skale majú totiž stálu teplotu, a tak sa výborne hodia na uskladňovanie poľnohospodárskych plodín. Niektoré domy mali do skál vytesané až tri miestnosti, vzácnosťou nie sú ani šesť metrov hlboké studne. 

Nezabúdajte: So zážitkovou kartou stránky mycentrope.com získate najlepšie voľnočasové zážitky v tomto regióne za mimoriadne ceny!

//// Tags

//// Gallery