Toggle Tags

Tagcloud navigation

Just click according to your interests - the bigger the word, the more information available!

Tags:

Adalbert 4-1 © Ursula Pietschmann

Adventné okienko mycentrope: Adalbert (4)

mycentrope.com daruje svojim čitateľom exkluzívny vianočný príbeh v štyroch častiach. Čítajte každú adventnú nedeľu ilustrované prvé vydanie "Adalbert, malý vianočný trpaslík".

 

Advent, advent, svetielko horí, najprv jedno, potom dve, potom tri a nakoniec štyri... no a potom príde Ježiško. Čítajte 4. časť vianočnej rozprávky ...

Adalbert, malý vianočný trpaslík!

 

***

Mário vybehol z domu a zostal udivený stáť pred Sandrou a Adalbertom:

„Toto má byť vianočný trpaslík?
Veď je celý špinavý.“

Sandra sa nahnevane pozrela na Mária a povedala:
„No tak ho umyjem!“

Vzala Adalberta opatrne do domu, postavila ho v kuchyni do drezu na umývanie riadu a osprchovala Adalberta teplou vodou.
Adalbert bol udivený.
Také čosi ešte nezažil, bolo to ako teplý dážď.
Pozeral na seba a videl ako sa pomaly rozpúšťajú nánosy hliny, ktoré boli na ňom prilepené a onedlho spod nich vykukla aj jeho pekná zelená zásterka.

Sandra si medzitým vzala špongiu, aby mohla Adalberta lepšie poumývať.

A keď Sandra umývala Adalbertovu čiapku, zjavili sa na červenom laku žiarivé hviezdičky.

Teraz Adalbert vyzeral ako naozajstný vianočný trpaslík.
Deti žasli. „Na čiapke sa zjavili hviezdičky, to je naozaj vianočný trpaslík!“ povedal Mário udivene, a Sandra, zatiaľ čo opatrne utierala Adalberta maminou utierkou na riad, povedala: „Nechcel si mi veriť, ale ten kto si je istý, že vianoční trpaslíci existujú, ten nejakého určite nájde!“

Mama a otec obdivovali malilinkého záhradného trpaslíka, ktorý hrdo stál na Sandrinej ruke a šťastne pozeral svojimi zelenými očami spod svojej blond štice. Mama povedala: „Takého krásneho vianočného trpaslíka má máloktoré dieťa. Sandra, mala by si ho postaviť na čestné miesto na tvoj okenný parapet. Potom Ježiško určite uvidí ako krásne si ho umyla a naleštila a poteší sa, že sa o jeho vianočného trpaslíka tak dobre starajú.“
Otec žmurkol na mamu a povedal: „Mohli by sme ho volať Adalbert, tak sa volal starý záhradník, ktorý kedysi býval v tomto dome!“

Od toho dňa stál Adalbert na Sandrinom okennom parapete a pozeral do záhrady, na kvety a kríky aj na slniečko.

Na Vianoce ho postavili vedľa jasličiek pod vianočný stromček, a vtedy bol vianočný trpaslík a z toho mal najväčšiu radosť!

Ale prečo sa na Adalbertovej čiapke objavili pri umývaní žiarivé hviezdičky, nikto nevie.

Mama však ešte v ten večer, predtým než začala umývať riad pre každý prípad dôkladne vyumývala špongiu na riad. Mário totiž maminou špongiou očistil svoj pracovný stôl na ktorom farbil zlaté orechy a aj Sandra ňou potom poumývala záhradného trpaslíka.